slovensky / english

• ÚVOD
• FILMY
• Z HISTÓRIE
• TEXTY
• LINKY
• KONTAKT

<< texty / Jonas Mekas

Jonas Mekas : The Film-Makers´ Cooperative (Združenie filmových tvorcov)

Stručná história

Rok 1960, New York bzučal snívaním o novom filme - filmoch, ktoré by odrážali jemnocitnosť šesťdesiatych rokov. Inšpirovaná newyorkskou školou kinematografie - výraz používaný na filmovom festivale v Benátkach na predstavenie prác Morrisa Engela, Sidneyho Meyersa a Lionela Rogosina - sa na svetových strieborných plátnach prevalila nová francúzska vlna Nouvelle Vague. V spojených štátoch si avantgardné kino Kennetha Angera, Gregoryho Markopoulosa, Stana Brakhagea, Maye Deren a Rona Ricea naopak vytváralo svoje vlastné vlny, tak isto ako Johnove Casavettesove "Shadows" (Tiene), Robertove Frankove a Alfredove Leslieho "Pull my Daisy" (Vytrhni moju sedmokrásku), Shirley Clarkeovej "The Connection" (Spojenie), "Guns of the Trees" (Zbrane stromov), film, ktorý som vyrobil s Adolfasom Mekasom, a Bertov Sternov "Jazz on a Summer Day" (Jazz v letný deň) a "Cry of Jazz" (Plač jazzu).

Niečo sme museli podniknúť...
28. septembra 1960 sa v New Yorku stretlo dvadsaťtri nezávislých filmových tvorcov, vrátane mňa, a rozhodlo sa vytvoriť svojpomocnú organizáciu, ktorá sa stala známou ako New American Cinema Group. Táto skupina usporadúvala stretnutia každý mesiac, kde sa diskutovalo o snoch a problémoch nezávisle pôsobiacich filmových tvorcov. Vytvorilo sa niekoľko malých komisií, aby prebádali financovanie, podporu, reklamu a distribúciu našich filmov. Mojou osobnou úlohou, okrem vykonávania funkcie prezidenta predstavenstva, bolo zisťovanie nových metód distribúcie.
Po preskúmaní organizácií existujúcej filmovej distribúcie a zistení ako málo z nich sa zaujímalo o našu prácu, som prišiel k záveru, že jedinú vec, ktorú sme mohli urobiť, bolo vytvoriť naše vlastné spolupracujúce filmové distribučné stredisko, ktoré by sme riadili sami. Keď Kino 16, v tom čase najpokrokovejšia avantgardná/nezávislá filmová distribučná organizácia, odmietla Stanov Brakhageov film "Anticipation of the Night" (Predzvesť noci) - otvorilo nám to oči a práve toto bol začiatok úplne novej subjektívnej kinematografie - bol to signál, že niečo sme museli podniknúť.

Spal som pod mojím edičným stolom
7. januára 1962 som pozval asi dvadsať avantgardných/nezávislých filmových tvorcov do môjho podkrovného bytu v Manhattane, aby sme prediskutovali vytvorenie nášho nového distribučného strediska. Medzi prítomnými, spomenúc ich len niekoľko, boli aj Stan Vanderbeek, Ron Rice, Rudy Burckhardt, Jack Smith, Lloyd Williams, Robert Breer, David Brooks, Ken Jacobs, Gregory Markopoulos, Ray Wisniweski, Doc Humes a Robert Downey.

Združenie filmových tvorcov sa stalo skutočnosťou.
Oznámenia boli rozoslané po celých spojených štátoch ba aj do zahraničia. Moje podkrovie sa stalo prechodným domovom združenia (ak môže niekto nazvať päť rokov prechodným obdobím!) Ja som spal pod mojím edičným stolom. Zvyšok priestoru zabrali filmoví tvorcovia, ktorí tam boli takmer nepretržite, a premietali si jeden druhému a svojim priateľom svoje filmy. Bolo to veľmi vzrušujúce obdobie, každý tam bol, od Salvadora Daliho, Allena Ginsberga, Andyho Warhola, Jacka Smitha až po Barbaru Rubin - všetci!

Jonas Mekas

 

Prvé vyhlásenie New American Cinema Group

30. september 1962

V posledných troch rokoch sme boli svedkami spontánneho rozmachu novej generácie filmových tvorcov - Free Cinema v Anglicku, Nouvelle Vague vo Francúzsku, mladé hnutie v Poľsku, Taliansku a v Rusku, a v tejto krajine práce Lionela Rogosina, Johna Cassavetesa, Alfreda Leslieho, Roberta Franka, Edwarda Blanda, Berta Sterna a bratov Sanderovcov.
Oficiálnemu filmu vo svete dochádza dych. Je morálne skorumpovaný, esteticky nemoderný, tematicky plytký a temperamentne nudný. Dokonca aj tie zdanlivo hodnotné filmy, tie ktoré hlásajú vysokú morálku a estetický štandard a boli akceptované kritikmi a verejnosťou ako také, odhaľujú rozklad filmového diela. Obratnosť ich spracovávania sa stala perverznosťou zakrývajúcou falošnosť tém, nedostatok citlivosti a neprítomnosť štýlu.
Ak bol doteraz Nový americký film neuvedomelým a sporadickým prejavom, cítime, že prišiel čas, aby sme sa všetci spojili. Je nás veľa - náš rozmach dosahuje významné rozmery - a my vieme, čo je potrebné zničiť a za čím stojíme.
Ako aj v iných druhoch umenia v dnešnej Amerike - maľovanie, poézia, sochárstvo, divadlo, kde za posledných pár rokov privanul čerstvý vietor - naša rebélia proti zastaranosti, oficiálnosti, skorumpovanosti a vystatovačnosti je primárne etická. Zaoberáme sa človekom. Zaujíma nás čo sa deje s človekom. Nie sme estetická škola, ktorá núti filmových tvorcov dodržiavať mŕtve princípy. Cítime, že nemôžeme veriť žiadnym klasickým princípom ani v umení ani v živote.

1. Veríme, že film je neviditeľne osobným výrazom. Preto odmietame zásahy producentov, distribútorov a investorov až kým naša práce nie je pripravená k premietnutiu na plátna.

2. Odmietame cenzúru. My sme nikdy nepodpísali žiadne cenzúrne zákony. Taktiež odmietame relikvie ako filmové licencovanie. Žiadna kniha, hra, alebo báseň ? žiadny kúsok hudby nepotrebuje licenciu od nikoho. Sme pripravení začať právne konanie proti licencovaniu a cenzurovaniu filmov, vrátane Colného úradu spojených štátov. Filmy majú právo cestovať z krajiny do krajiny slobodne mimo cenzúry a byrokratických nožníc. Spojené štáty by mali prevziať vedenie v začatí programu voľného prechodu filmov z krajiny do krajiny.
Kto sú cenzori? Kto ich vyberá a aká je ich spôsobilosť? Čo je právnym podkladom pre cenzúru? Toto sú otázky, ktoré potrebujú odpovede.

3. My hľadáme nové spôsoby financovania, prác ku reorganizácii filmových investičných metód, zriaďovanie základní pre voľný filmový priemysel. Množstvo vytríbených investorov už vložilo peniaze do Shadows, Pull My Daisy, The Sin of Jesus, Don Peyote, The Connection, Guns of the Trees. Tieto investície boli uskutočnené na základe limitovaného partnerstva, tak ako je obvyklé vo financovaní Broadwayských hier. Množstvo divadelných investorov vstúpilo na pole nízko-rozpočtovej filmovej produkcie na Východnom pobreží.

4. Nová americká kinematografia ruší rozpočtový mýtus za predpokladu, že dobré, medzinárodne predajné filmy môžu byť vyrobené o rozpočte $25,000 - $200,000. Shadows, Pull My Daisy, The Little Fugitive to dokazujú. Naše reálne rozpočty nám dajú slobodu od hviezd, štúdií a producentov. Filmový tvorca je svoj vlastný producent a paradoxne, nízko-rozpočtové filmy poskytujú vyššiu návratnosť ako vysoko-rozpočtové filmy.

Nízky rozpočet nie je čisto komerčnou úvahou. Ide ruka v ruke s našou etickou a estetickou vierou, priamo súvisí s vecami, ktoré chceme vysloviť a so spôsobom, akým ich chceme vyjadriť.

5. Zaujmeme stanovisko proti súčasnej distribúcii - exhibícii politiky. S celým systémom filmovej expozície sa deje niečo podstatne nesprávne, je čas celú vec zviditeľniť. Nie je to obecenstvo, ktoré zabraňuje filmom ako Shadows alebo Come Back, či Africa byť sledovanými, ale distribútori a majitelia kín. Je smutným faktom, že naše filmy musia byť najprv hrané v Londýne, Paríži alebo Tokiu predtým, ako dorazia do našich kín.

6. Plánujeme založiť naše vlastné distribučné centrum. Táto úloha bola zverená Emile de Antoniovi, nášmu ustanovenému členovi. Divadlo New York, Kino The Bleecker St., divadlo Art Overbrook (Philadelphia) sú prvými filmovými domovmi, ktoré nás zjednocujú záväzným premietaním našich filmov. Spolu so spolupracujúcim distribučným centrom začneme propagačnú kampaň, ktorá by mala pripraviť prostredie pre New Cinema v iných mestách. Americká Federácia filmových spoločností nám bude v tejto práci veľkou oporou.

7. Je načase, aby východné pobrežie malo svoj vlastný filmový festival, taký, ktorý by slúžil ako miesto stretnutia pre New Cinema z celého sveta. Čisto komerční distribútori nikdy nepomôžu kinematografii. Najlepšia z talianskej, poľskej, japonskej a veľká časť francúzskej kinematografie je úplne neznámou v tejto krajine. Takýto festival by vniesol tieto filmy do pozornosti vystavovateľov aj verejnosti.

8. Kým my plne rozumieme dôvodom a záujmom únií/zväzov, zdá sa nám nespravodlivé, že požiadavky na nezávislú prácu, pri rozpočte $25,000 (z čoho väčšina je zadržiavaná) sú také isté ako pri filmoch o rozpočte $1,000,000. Radi sa s predstaviteľmi únií/zväzov stretneme, aby sme si vyjasnili primeranejšie metódy, podobné takým ako existujú mimo Broadway - a tiež systém založený na rozmere a charaktere produkcie.

9. Zaväzujeme sa odkladať určité percento z našich filmových ziskov na to, aby sa zriadil fond, ktorý by slúžil na pomoc našim členom pri dokončovaní filmov alebo slúžil ako garancia pre laboratóriá.

V procese zjednocovania chceme zdôrazniť, že existuje jeden základný rozdiel medzi našim združením a organizáciami ako sú United Artists. My sa nezlučujeme, aby sme zarábali peniaze. Združujeme sa, aby sme točili filmy. Zlučujeme sa, aby sme vybudovali New American Cinema - Nový americký film. A budeme na tom pracovať spolu s celou Amerikou, spolu s celou našou generáciou. Spája nás spoločná viera, spoločné poznatky, spoločný hnev a netrpezlivosť - a tiež nás spájajú hnutia New Cinema - nového filmu celého sveta. Naši kolegovia vo Francúzsku, Taliansku, Rusku, Poľsku alebo v Anglicku môžu závisieť na našej odhodlanosti. Tak ako oni, tak aj my máme dosť veľkých lží v živote a v umení. Tak ako oni, tak aj my sme nielen za New Cinema, sme tiež za Nového Človeka. Tak ako oni, tak aj my sme za umenie, ale nie na úkor života. Nechceme falošné, uhladené, povrchné filmy - uprednostňujeme filmy drsné, neuhladené, ale živé; nechceme ružové filmy - chceme filmy farby krvi.

preklad Andrea Uhrinová

---
newsletter >>