slovensky / english
<< texty / Milan Balog


Rozhovor s Milanom Balogom


Milan Balog absolvoval magisterské štúdium v Ateliéri
dokumentárnej tvorby (Filmová a televízna fakulta, VŠMU Bratislava).

     Jeho absolventský film „1.35" bol ohodnotený na festivale v Oberhausene ako nejlepší európsky krátkometrážny film za rok 2004. Získal 2. miesto v kategórii experiment na 13. ročníku Nextframe 2004-2005 – putovnom festivale medzinárodných študentských filmov a videofilmov. Je držiteľom Ceny Zentivy za nonkonformný tvorivý prístup, originalitu spracovania tém a neustále hľadačstvo v rôznosti filmových postupov, ktoré sa prejavili v každom jeho doterajšom filme.  

----------------------------------

 

Tvoje filmy sú napriek veľmi bohatej vizuálnej stránke prekvapujúco dramaturgicky súdržné. Príbehy, ktoré rozprávaš, sú vlastne jednoduché.

Krátky film dovoľuje experiment a môže narábať len s fragmentom príbehu. Zložité príbehy sú určené pre celovečerné kino. So zložitými vecami som mal vždy trochu problém.

Pri pozeraní filmu 1.35 ma prenasledovala otázka: „Na čom ideš?“

Na zrnení v televízore.

Animácia, video, asociatívny strih, dynamická kamera, forma tvojej tvorby mi pripomína (ak si odmyslím dramatickú líniu) postupy výtvarníkov v oblasti videoartu. Máš k tomuto typu tvorby nejaký vzťah?

Žiadny. Okrem prác Billa Violu, ktorý má cit pre obraz.

Neláka ťa iba výtvarná forma vyjadrenia, v ktorej by si úplne rezignoval na konvenčný príbeh a nechal sa unášať iba formou?

V krátkom filme si chcem vyskúšať čo sa dá, príbeh nie je natoľko dôležitý, mnohé sa dá povedať obrazom a strihom, človek tiež nie je natoľko zviazaný producentským tlakom.

Je to jednoduchá úmera - čím dlhšie, tým zrozumiteľnejšie. Pri dlhej metráži sa dôležitým stáva príbeh a to, akým spôsobom je porozprávaný. Neviem to, nerobil som to, a láka ma to viac.

S videoartom a experimentom by si sa mohol stretnúť pri tvorbe videoklipov alebo reklám. Sú to pre teba inšpirujúce formy? Prípadne, ak v nich už pôsobíš, nie sú tieto miesta trochu chladné?

Slovenská reklama nie je práve miesto, ktoré by v akejkoľvek forme prijímalo videoart alebo experiment. Výsledok je vždy súhrnom toľkých kompromisov, že autorstvo či originalita sú bezpredmentné. Na druhej strane, človek pri reklame aspoň zistí ako vyzerá filmová kamera, ktorú dovtedy nemal kde vidieť, takže vyššie uvedené mu vlastne ani neprekáža.

Videoklip by som robil rád, ale ešte som nepočul slovenskú hudbu, ku ktorej by som sa odvážil prilepiť nejaký obrázok.

Aký je v tvojej práci tvorivý podiel techniky a technológií?

Na techniku nemám pri krátkych filmoch nikdy peniaze, takže mnohé je len imitácia použitia technológií.

Televízne zrnenie je tvojou obľúbenou strihačskou pomôckou s pridanou hodnotou, alebo máš k nemu nejaký intímnejší vzťah?

Šumí to. Je to pekné. To je všetko.

Aké sú (ak vôbec sú) tvoje hranice filmovej zrozumiteľnosti, za ktoré už nejdeš?

V krátkom filme hranice neexistujú, človek môže zájsť kamkoľvek, a to sa mi na ňom páči najviac. Pri celovečerných filmoch mám rád, keď do istej miery akceptujú diváka a zároveň si ponechajú svoju tvár. Filmy, ktoré som v poslednej dobe videl a ktoré to naplnili dokonale – Jacob´s ladder, Skafander a motýľ, There will be blood, In the mood for love.

Tvoja práca je oceňovaná pre osobitý formálny prístup, ale mimo odbornú verejnosť asi príliš nezaujme.

Keď neberie divák ohľady na mňa, prečo by som mal byť ohľaduplný ja? Pri dlhšej metráži sa tento postoj trocha zmäkčuje.

Ako sa ty dívaš na ekonomický hlavolam divák - trh – umenie – štát?

Ak sa bavíme o hranej kinematografii, tak divákovi sme doteraz priniesli len filmové lapsusy, po ktorých sa môže oprávnene pýtať, prečo by nás mal podporovať. Trh sa o nás nezaujíma, pretože pri návštevnosti 20 000 divákov mu nemáme čo ponúknuť. Umenie je floskula, ktorou sa radi oháňame, takže ju radšej nepoužívam. Štát rieši všetko ostatné, len nie kultúru a to v akejkoľvek jej rovine.

Ale posledný film Polčas rozpadu možno naznačil cestu, keďže sa označuje za divácky úspešný a kritiky naň sú pomerne optimistické – natočiť stupídny príbeh, obrazovo čo najviac impotentný, s absurdnou réžiou navrch. Zrejme svitá na lepšie časy - diváka sme natoľko spracovali, že je fascinovaný už len tým, že dokážeme správne naexponovať záber a herci vedia artikulovať.

Čo môže podľa teba zmeniť vnímanie drvivej väčšiny divákov, aby si všímali aj niečo menej jednoduché?

Vždy bude existovať napätie medzi divákom a autorským filmom. Na začiatok stačí spraviť dobrý žánrový film a pridať do neho zopár ingrediencií navyše.

Dokumentárny film a jeho tvorcovia sú na Slovensku momentálne "in“, filmy získavajú ceny, tvorcovia občas aj peniaze. Vidíš priestor na rozvíjanie formy dokumentárneho filmu? Neprevzala už a dostatočne neznehodnotila realitu televízia?

Priestoru na rozvíjanie je viac než dosť. Dokumentárny film na Slovensku pre mňa reprezentujú iba dvaja ľudia. Ostatní našli hračku s funkciou RECORD a ďalšie drobnosti ako záber, zvuk, či strih ich nezaujímajú. Páska stojí iba 85 korún, takže obťažovať sa premýšľaním čo a ako to natočím je zbytočné, a tým pádom sú pre mňa zbytoční aj oni.

To sa týka aj obsahu a reality, ktorú „zobrazujú“, pretože najjednoduchšie a najrentabilnejšie je ukázať zástupcu nejakej menšiny – najlepšie s telesným defektom – ktorý chce emigrovať, alebo už emigroval, poprípade emigrantov očakáva. Iné podoby reality v dokumente akoby neexistovali.

K tej televízii, na začiatku to trochu bolí, ale stačí ju len vypnúť.

Myslíš si, že ťa súčasné médiá nejako menia, alebo sa cítiš voči nim imúnny (a zase tie televízory a zrnenie)?

Fascinuje ma ako vnímajú realitu, kam až sú schopné zájsť, a kam až ich dokáže divák nasledovať.

Kedy ťa už tie „úlety“ konečne omrzia a urobíš nejaký poriadny erotický horor s televíznou moderátorkou?

Už ma omrzeli, ale na iné nie sú peniaze. Horor je inak môj vysnívaný žáner. Televíznu moderátorku si ušetrím pre niečo lepšie. Krátky film, v ktorom bojuje so zrnením, neznie zle.

Robo Hrnčiarik
február 2008

 

 

Filmografia:

17. november v Slávnici (6 min.,VŠMU, 2000)

Boxeri (13 min., VŠMU, 2000)

Cudzinec (10 min., VŠMU, 2001)

Združenie pre súčasnú operu v Kulturfabrik (2 min., Truc Sphérique, 2002)

KULTURFABRIK (15 min., Truc sphérique, VŠMU, 2002)

1.35 (9 min., Standart&AmdA, 2003)

LooP (27 min., FREE ART RECORDS s.r.o., 2004)

Standard bastard (27 min., STV, 2005)

Cheese (7 min., VŠMU, 2007)

 

 

spacerspacerspacerspacerspacerspacer
° zmeniť farbu




° A k c i e

Aprés le pluie

BARBAKAN: Videotoaleta

P-SILO >Festival Images contre nature

Passage 35 EGYPT

Roxy NOD

Stredoeurópsky dom fotografie

--

° Môj obľúbený film



° P u b l i k á c i e


INYFILM/SEDF-07 [dvd]
INYFILM/ROXY-08 [dvd]

° P a r t n e r i


azyl.sk
Akademia umeni v Banskej Bystrici eject.sk Vysoka skola muzickych umeni Ministerstvo kultury SR Slovensky filmovy ustav
---
newsletter >>

dostávaj novinky
e-mailom !

---

XHTML 1.0 | validated | C S S

| design by virae |